Slza radosti je tanečno divadelný projekt, na ktorý som bol pozvaný režiérom Petrom Weincillerom alias Rejžom. Je to príbeh Anky Kolesárovej, príbeh, ktorý sa odohral v tú osudnú novembrovú noc.
Koncom druhej svetovej vojny sa pri prechode frontu ľudia vo Vysokej nad Uhom ukrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár, prezývaný Hruška, bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu. Keď zbadal jeho 16 - ročnú dcéru Annu, začal ju ťahať von. Hrozil jej, že ak sa mu neoddá, zastrelí ju. Ona však nesúhlasila, vytrhla sa mu z rúk a skočila do pivnice. Vojak za ňou. Namieril na ňu automat a povedal: "Rozlúč sa s otcom!" Dievča vykríklo: "Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!" Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. 22.novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa - mučenice, ktoré si volilo radšej smrť, ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza zápis z roku 1944, ktorý urobil tamojší farár - dekan Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Po tomto hrdinskom čine ju podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a k svätému prijímaniu.
Slza radosti - august 2009
Pracovali naňom super ľudia ktorým touto cestou ďakujem. Premiéry ktorá sa konala 15. augusta 2009.
Učinkovali a spolupracovali:
Dievčatá: Zuzana Marušinová Katarína Kuchtová Mirka Gajdošová Beatrix Rimarčíková Majka Hricová Lenka Sláviková Maja Fialková Monika Demčáková Chalani: Dano Zámečník Jakub Palko Marek Ficeri Lukáš Šoltys otec: Tomáš Rybárik Režisér: Peter Weinciller alias Rejžo Choreograf a tréner: Igor Hartmann alias hudbista
Koncom druhej svetovej vojny sa pri prechode frontu ľudia vo Vysokej nad Uhom ukrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár, prezývaný Hruška, bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu. Keď zbadal jeho 16 - ročnú dcéru Annu, začal ju ťahať von. Hrozil jej, že ak sa mu neoddá, zastrelí ju. Ona však nesúhlasila, vytrhla sa mu z rúk a skočila do pivnice. Vojak za ňou. Namieril na ňu automat a povedal: "Rozlúč sa s otcom!" Dievča vykríklo: "Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!" Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. 22.novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa - mučenice, ktoré si volilo radšej smrť, ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza zápis z roku 1944, ktorý urobil tamojší farár - dekan Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Po tomto hrdinskom čine ju podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a k svätému prijímaniu.
Učinkovali a spolupracovali:
