Viedenský valčík

tanec Valčík

sa tancuje na hudbu v trojštvrťovom takte, kde na jeden takt pripadajú tri doby. To znamená, že keď sa v priebehu každej doby robí jeden krok, začíname každý takt opačnou noho, než sme zažínaly takt predchadzajúci. To môže byť pre začiatočníka zdrojom veľkých ťazkostí. Pokiaľ je pohyb zvládnutý dodáva tancu rozkošný romantický švih. (lilt) Prvým zaznamenaným tancom v trojštvrťovom rytme je roľnický tanec z oblasti Provence vo Francúzku v roku 1559, na ľudový spev nazvaný (volta) O volte sa rovnako tvrdí, že v tažkej dobe bola ľudovým tancom italským. Slovo volta znamená v italštine otáčka. Zdá sa že v týchto dobách bola súčasť tanca točenie v páre. V priebehu 16. storočia získala volta obľubu u kráľpovských dvoroch západnej Európy. Arbeau ju popisuje ako galliradu, ale tancovanú na pomalú hudbu v šesťštvrťovom takte. V celku ako vo volte, tak aj v galliarde pripadalo päť krokov na šesť dôb. VOlta vyžadovala, aby obaja partneri tancovali v uzavretom postavení, avšak dáma na ľavo od pána. Glynis Jonsová predvádza tento tanec v roli Márie z Tudoru vo filme vádí tento tanec v roli Marie z Tudorů ve filmu "Meč a ruža" (The Sword and the Rose).

Volta sa zdá byť podobná súčastnému norskému ľudovému valčíku. Ako v ktoromkoľvek točivom tanci, keď jeden z partnerov obchádza druhého, musí urobiť další krok než zvyčajne, aby sa dostal z jednej strany svojho partnera na druhú. V tomto nórskom valčíku pri tom pán pomáha dáme tým, že pri tomto jej kroku je zdvihne nad zem a tým vynahradí všeobecny rozdiel v dĺžke nôh oboch partnerov.Aby to bolo možné previesť vo volte , museli sa partneri navzájom držať v tak blízkom ojatí, že to mnohý považovali za nemravné. A Ľudovít XIII - (1601-1643) preto voltu zakázal. V roku 1754 sa v Nemecku objavila prvá hudba pre skutočný "waltzen" Akákoľvek súvislosť medzi ním a voltou je nejasná, snáď s výnimkou toho, že waltzen v nemčine znamená otáčať sa, striedavo obiehať. "Waltzen" priťahoval moralizujúcu kritiku v roe 1797 zverejnil pojednávanie nazvané "Dôkaz, že 'waltzen' je hlavným zdrojom slabosti tela aj ducha našej generácie."
Tanec sa stal veľmi obľúbený vo Viedni - aby bolo kde toto šialenstbo možné, dochádzalo tam k otváraniu tanečných sál "Zum Sperl" v roku 1807, Apollo (o ktorom sa hovorilo, že sa tam zmestí šesť tisíc tanečníkov) v roku 1808 V roku 1812 bol tento tanec pod názvom "German Waltz" uvedený do Anglicka. Objavil v rade diel významných skladateľov, napr. Johanna Straussa staršieho, Johanna Straussa mladšieho, Josefa Lannera,... Typickým príkladom valčíkovej melódie je pieseň Pásla ovečky.... tancuje sa na ¾ takt a hrá sa rýchlosťou 58-62 taktov za minútu. Na súťažiach spoločenských tancov sa hrá viedenský valčík, ktorý má 60 taktov za minútu.