Waltz

tanec Waltz

Zaciatkom 19. storočia si waltzen zíkalo obľubu v častiach Nemecka a Rakúska, s lokálnymi obmednami nazývanými podľa oblasti, kde ho tancovali. Forma z Landl ob der Enns v Hornom Rakúsku si získala ohromnú obľubu a vošla v obecnú známosť pod skráteným názvmom "ländler". Na začiatku sa ländler tancoval v ťažkých topánkach a obsahoval živé poskočné, plesové, pleskavé kroky zo zložitým podtáčaním pod pažou. Vašak už v roku 1800 bolo popísané, že ländler sa tancuje v ľahšej obuvi s rovnakými krokmi s rychlými ľahkými kĺzavými krokmi, ako "waltzen", avšak v pomalšom tempe.
Usádlejšia forma rýchleho viedenského valčíka sa tancovala vo voľnom tempe a vošla pod návom "boston" Táto forma si zachovala charakteristické točivé figúry a pridala ďalšie. Napríklad "dip", každý z partnerov mal pri tanci ruky na bokoch toho druhého. Boston sa rovnako vyznačoval tým, že ako prvý zo všetkých spoločenských tancov sa tancoval s chodidlami rovnobežne a nie vytočene, ako v klasickom balete. O súčastnej forme tanca sa píše rozlične, žo bola odvodená kolo roku 1910 v Anglicku, ako z ländleru, tak z bostonu. Či je tomu tak, či onak, pomalšie tempo sa dalo využiť k pridávaniu ďalších figúr.
Na zhrnutie v skrate sa o tomto tanci píse: Waltz (alebo aj anglický valčík) bol pôvodne starým rakúskym a juhonemeckým ľudovým tancom. Ide o pomalý valčík, ktorý sa rozšíril začiatkom 20. storočia. Mnohé prebral z tanca boston, ktorý bol obľúbený predovšetkým pred 1. svetovou vojnou v USA. Waltz má 29-30 taktov za minútu a ¾ rytmus. Je založený na diagonálne smerovaných figúrach krokoch, ktoré tak vytvárajú veľmi plynulý a ladný pohyb. Tancuje sa, podobne ako valčík a ostatné štandardné tance, proti smeru hodinových ručičiek.