Tango

tanec Tango

Pôvodné tango bolo, a je ľahko temperamentným flamencovým tancom zo Španielska. Španieli dobili veľkú časť južnej Ameriky a tak ho tam prirodzene spolu s ostatými svojimi ľudovými tancami priniesli. Jeho podiel na vzniku moderného tanga je však pochybný. Prevdepodobnejším predchodcom je tangano, africký tanec privezený spolu s černošskými otrokmi. V priebehu rokov sa jeden z týchto tancov, alebo obe zmiešali s ostatnými tancami Nového Sveta. Konkrétne v Argentine, v chudobných štvrtioach Buenos Aires sa koncom 19. storočia smiešali s habanerou - ľudovým tancom z kubánskej Havany. Výslednyý tanec vošiel na známosť ako milonga. Cez počiatočnú obľubu spoločenských vrstiev argentinskej spoločnosti je na prelomu 20. storočia. Jeho príchod do vyžších vrstiev západoeurópskej spoločnosti urýchlila najväčšia francúzka kabaretná hviezda - Mistinguett, ktorá ho predviedla v Paríži v roku 1910. Záujem o tanec sa bleskovou rýchlosťou rozšíril v tangomániu. Začalo to v Paríži, potom v Lodnýne a tak v New Yorku. Prvou svetovou vojnou sa tento záujem nijak neóchladil Rudolf Valentino vo filme "Štyria jazdci z Apokalypsy" - v roku 1921 popularitu tanga zvýšil. Populárne tango sa objavilo aj v podaní Al Pacina & Gabrielle Anwarovej - vo vôni ženy - 1992 a Arnolda Schwarzeneggera & Tiy Carrereovej v Pravdivých klamstvách. (1994)
Milonga má charakter veľmi jemného dôverného tanca, vizuálne zdôraznujúce pohyby chodidiel. To sa drasticky zmenilo v 30tich rokoch 20teho storočia v Paríži. Vtedy bol tanec obdarený hrdým držaním trupu, ktoré poznáme z ostatných štandardných spoločenských tancov. Tým sa vizuálny dôraz presunul na trup a hlavu, čo charakterizuje tango dodones.
V skrate sa o tomto tanci píše: Tango je rozhodne najtemperamentnejší exotický tanec, ktorý za zrodil vo vtedy biednych uliciach Argentíny. Obsahuje však aj mnoho prvkov tancov kubánskych a černošských. Svoj pôvod má v Afrike, kde sa volal tangano a za jeho rozšírenie „vďačíme" americkému otrokárstvu. Do Európy sa dostal aj zásluhou námorníkov vracajúcich sa domov, napríklad francúzske Marseille, kde bolo veľmi populárne. Opäť ide o tanec, ktorý bol dokonca pápežom zakázaný, pretože bol považovaný za príliš hriešny. Napriek tomu sa presadil relatívne rýchlo a získal si nemalú obľubu. Tango je tanec, ktorý je rovnaký ako jeho hudba – dráždivá, podmanivá, vzrušujúca. Má 30 - 33 taktov za minútu. Je to tanec, ktorý na pohľad vyzerá veľmi zložito, ale v skutočnosti nie je také namáhavé naučiť sa ho. Je charakteristické svojím akoby mačacím pohybom, veľkou ohybnosťou a stakatovým priebehom pohybu.