Slow fox

tanec Slow fox

Tento tanec páry tancujú v uzavretom štandardnom držaní na hudbu v štvorštvrťovom takte a tempe približne 120dob za minútu. One-step bol názov rýchlejšieho tanca podobnému druhu vo Viktoriánskom období v západnej spoločnosti. V ňom pripadal jeden krok na jednu dobu. (tj. štyri "quicky" na takt) či dve kroky na jeden takt (tj. dve "slow") — odtadiaľ dvojitá nomenklatura. Vo svojích vystúpenicach v nočných kluboch pod názvom - Castle Walk uvádzali Vernon & Irene Castleovi (prvý predchodci profesionálov. Popularizoval ich Harry Fox v javiskovej show Ziegfeld Follies v New Yorku v r. 1913
Od Foxovej účasti sa odvodzuje pojem foxtrot. Termín bol pred tým zavedený armádov ako názov pre druh jazdeckej chôdze. Tanec mal pôvodné tempo kolo 160dôb za minútu. Pôvodný tanec sa objavuje pod názvom rhytm, či blues. Tanec sa rýchle dostal k obľube v New Yorku a o rok neskôr v Londýne. Bol v módnom duchu považovaný za vzburu proti tancovaniu 19steho storočia, pretože sa v ňom používalo držanie paralérnych chodidiel. V rokoch 1922 boli klusavé kroky nahradené menej energickým pohybom - saunter. V roku 1927 sa tanec nazýval pomalý foxtrot - (slow-foxtrot), boli pre neho charakterizované hladké kĺzavé pohyby. Od tej doby sa tanec vyvinul na medzinárodnej pôde ako quickstep a slowfox.
V skratke sa o tomto tanci píse: Vznikol z foxtrotu, no je jeho pomalšou verziou. Jeho názov pochádza od tanečníka Harryho Foxa, ktorý po prvýkrát predviedol jeho rýchle, akoby bežané kroky. V Európe sa prvýkrát objavil ešte pred prvou svetovou vojnou. Bol veľmi vášnivý s rýchlymi a pomalými krokmi, ktoré sa objavovali striedavo. Neskôr ho ale Európania začali štandardizovať a spomaľovať, pretože na nich pôsobil priveľmi divoko. V súčasnosti je tento tanec obľúbený, no zároveň považovaný za najťažší tanec zo skupiny štandardných tancov. Má 4/4 rytmus a 30 taktov za minútu.