Salsa

Salsa

Jedným z najstarších prarodičov salsy je CONTRADANZA, ktorá vznikla vo Versailles. Na španielskom dvore bol tento tanec veľmi populárny až sa napokon spolu so španielmi dostal až na Karibik. Ďalšou súčasťou kubánskej hudby sú rytmi afrických otrokov, ktoré sa veľmi často objavovali v ich náboženských rituáloch. Svojím dielom k vývoju SALSY prispeli i haitskí prisťahovalci. Prvá vlna imigrantov si so sebou doviezla kreolskú Contradanzu, ktorá bola kreolskou verziou Contradanzy podfarbenou africkými vplyvmi a interpretáciami s použitím nových hudobných nástrojov. Druhá vlna imigrantov prišla na Kubu v polovici 19.storočia čím prispela k vzniku SON.

V africkej populácii zohráva dôležitú úlohu "spoločné muzicírovanie". Jeden hudobník hraje konštantný rytmus (CLAVE), ďalší sa pridajú a hrajú ďalšie rytmi, až napokon vznikne polyrytmus. Tento rytmus je dôležitou súčasťou salsy. Najznámejšie sú claves zo sona, rumby a samby. Všetky majú africký pôvod. Súčasťou náboženských ceremónii je Pregón. Pri týchto ceremóniach duchovný vodca alebo najváženejší člen komunity predspevuje.

V druhej polovici 19. storočia sa kompozičné metódy začali od seba v závislosti od regiónu nenápadne odlišovať. Na východe Kuby bazírovala hudba na postupnosti jednoduchých akordov, ktoré sprevádzali speváka spievajúceho prevažne improvizované texty. Prispôsoboval sa clave. Všetky tieto znaky sú pre salsu charakteristické doposiaľ. Na západe podliehala hudba viac európskemu vplyvu, pričom nástroje často krát pripomínali francúzsky orchester. Zachovanie orchestrálnej štruktúry, klasických hudobných nástrojov a špecializujúci sa hudobníci sa stali predpokladom aby sa neskôr ľahšie mohol infiltrovať Jazz. Potom čo sa Kuba stala nezávislou kolóniou sa geografická rozdielnosť zrazu stala i sociálnou. Biela vyššie vrstva obyvateľstva počúvala európsku hudbu, pokým východ Kuby bol viac ovplyvňovaný černošskou hudbou.

Kubánsky tanečníci si cez kreolskú Contradanzu osvojili i karibský Cinquillo-rytmus. Zo skupinových tancov sa stali párové, čím sa umožnilo, aby do contradanzy prenikli i africké prvky. Táto zmeska sa ujala a farebná nižšia spoločenská vrstva ňou bola ihneď nadšená. Vyššia spoločenská vrstva sa k novému tancu zatiaľ zastávala odmietavý postoj. Počas Batistovho diktátu získavala na popularite americká hudba, čo malo samozrejme vplyv aj na Salsu, do ktorej začali prenikať prvky Jazzu.

V roku 1959 za moci v krajine ujal Fidel Castro. Hospodárske sankcie USA sa postarali o to, aby Kuba priam zmizla z medzinárodnej scény. No kubánsky exportný šláger, hudba, teda predovšetkým Sono a Mozambique, zmes Conga a Mamba, sa neohrozene šírili do zahraničia. Nové salsa centrá vznikali dokonca priamo v USA: New Yorku, Miami. Ale aj v Columbii. V New Yorku žili prisťahovalci z Puerto Rica, ktorí si priviezli napr Bombu či Plenu. Výnimkou bol Willie Colón hrajúci afro-kubánsku hudbu. V Miami žili zasa prvažne emigranti z Kuby, tu bola salsa prevažne politickou záležitosťou, určitým spôsobom prejavu. Na karnevaloch sa angažovali prevažne pravicovo orientovaní a politicky aktívni tanečníci. Na druhej strane ju však s rovnakým oduševnením tancujú obyvatelia opačného zmýšľania.
Salsa bola vždy prostriedkom na vyjadrenie prejavu a hlavne prejavu túžby medzi pohlaviami, a želajme si aby takou a hlavne apolitickou aj navždy ostala.